Básnička
o láske
niekedy o inom
len niekoľko slóv
len tak
z voľnej chvíle
z lásky
zo sklamania
s rýmom
aj bez
so zmyslom
aj nezmyselná
****

dlhá cesta
cesta nikam
cesta preč

kráčam sám
osamelý pútnik
na ceste do tmy
na ceste plnej tieňov

bez cieľa
bez vody
bez zastávky

v horúčave
so slnku nastavenou tvárou
po ktorej stekajú
po vlhkých chodníčkoch
kvapky potu
končiace na rozpálenom piesku
****

Kanoe
vrtký čln
voda - vlna ktorá utopila majiteľa
ho posunula
kúsok dopredu
ku koncu
k záhube
na skaly
****

Zakázaná radosť
10 ľudí
po požití zakázaného ovocia
vyšlo na lúku
pováľalo ich na zem do trávy
nekonečný smiech
ohlušujúci okolie
nadávky
smiešne a jednoduché výroky
aj inteligentne diskusie
prešpikované hlúposťou
je im dobre
nič viac nechcú
nič viac nepotrebujú
nemyslia čo bude zajtra
sú šťastní
je ich dosť
zakázaná radosť
****

Čierne lekno
Som čierne lekno
posratý romantik
s osobnosťou blázna
nie
nie
nie
milujem kvety
ale oni ma neznesú
keď natiahnem ruku
že nejaký odtrhnem
ihneď zvädne
chcem lásku
zatiaľ som prázdny
ako pivo v prestrelenej plechovke
pretečený
rozlievam sa na podlahe
zatiaľ čo sa iný milujú
cez deň sám
v noci osamotený
v stáde bláznov
ale bez lásky
a pritom
predsa
dokážem dať ružu
dokážem jej zložiť báseň
dokážem byť otrok
som blbec
verím básničkam
som sám
nemysli si že
si vylievam smútok na papier
len konštatujem
a zhodnocujem
nech umrie vo mne romantik
hneď
alebo nech ju stretnem
tú ktorá mi venuje seba
prepáč
nechcem sa sťažovať
len píšem čo ma napadlo
čo mám na srdci
nemusíš ma chápať
nemusíš čítať
aj tak vďaka
som zmierený
bavím sa
robím si zo života srandu
niekto raz povedal:
urob si zo života srandu
lebo si ju on spraví z teba
je to pravda
ver tomu
som blázon
no a čo
bavím sa a píšem
kráčam ďalej
skáčem
chcem lietať
milujem život
milujem čo nepoznám
milujem lásku
bez lásky
...
ako ďalej
nejako to dopadne
zbytočná iskra nádeje
nezapáli oheň
nerozsvieti pochodne
neosvieti moju cestu
ďalej budem kráčať v tieni
teraz nie je potom
čo bude neskôr
nechávam bokom
len tak si píšem
a je mi fajn
len mi je trochu zle od žalúdka
a točí sa mi v hlave
dúfam že ty si v pohode
kašli na mňa
kašli na moje slová
ver láske
ver si
kráčaj ďalej
otváraj dvere
tie s mojou menovkou obíď
nevšímaj si
kráčaj
ja budem (možno) ďalej ten posratý romantik
vylievajúci sa na papier
neschopný
nepochopený
zabudnutý
ale vždy sa budem baviť
smiať sa životu do očí
smiať sa tebe
smiať sa všetkým
vždy sa budem baviť
možno niekedy aj s tebou
alebo sám so sebou
...
****

Pes
Na reťazi priviazaný
po živote lačný
plný energie
mladý pes
občasný optimista
s čiernou dušou vraha
trochu romantik
trochu nadržaný perverzák
pes
vetrieci krásu
vetriaci lásku
zakopávajúci svoju kosť
ako verše na kuse papiera
zavíjal niekedy na svoj strieborný mesiac
na svoju slobodu
aj niekoľko nocí
a voľnosti sa dočkal
slobody sa mu dostalo
potom si užil
vymietol všetky smetiská
vykradol kontajner pri mäsiarstve
ponaháňal feny zazobaných snobov
voňajúce po drahých šampónoch
ostrihané do avantgardných póz
niektorým pod oknami zavíjal
niektoré miloval
iné ho nechceli
užíval si
obštieval rohy a lampy
trhal nohavice starím pánom
niekedy zmokol
a vrátil sa domov
prechladnutý
zablchavený
s jazykom po zem
dostal nažrať
a bol rád
pokojne sa vyspal v teple
a bol rád
ďalší večer zavíjal
pes priviazaný reťazou
na prekrásny okrúhly mesiac
V hlave mal svoju slobodu
****

Verím
verím v revolučnú silu lásky
verím Bohu
verím v dobro
verím v zlo
verím v Ženu
verím jej obnaženej kráse
verím jej srdcu
verím jej duši
verím slobode
verím vínu
verím v slovo
verím slovám
verím v priateľstvo
verím existencii mimozemšťanov
verím že raz bude dobre
verím v život
verím v pokoj
Neverím si
****

Iba text
Kedysi som ľudí nechápal
potom som ich miloval
neskôr neznášal
dnes sa ich snažím chápať
Kedysi som viac sníval
dnes viac premýšľam
Kedysi som sa mračil
dnes sa usmievam
Niekedy som len čakal
inokedy bojoval
Niekedy aj plakal
potom som sa rehota
l Niekedy som sa básni smial
dnes si ju radšej prečítam
Niekedy som chcel písať
teraz chcem maľovať
Maľovať slova na papier
Nie pre vás ale pre seba
Nesnažte sa ma pochopiť
keď neviem to ani ja
Niekedy je ľahšie pochopiť iných
ako samého seba
Prevraciam kapitoly mesiacov
prevraciam stránky po dni
niektoré čítam s chuťou
iné by som pálil
je to román
celkom trápny
vraví si život
chvíľu je napínavý
chvíľu tragický
niekedy veselý
potom dramatický
Dopisujem strany
hľadám toho textu zmysel
ktorý divný chlapík tento žáner vymyslel
pre koho túto knihu určil
****

Znovu vnímam svet cez zelené okuliare
Všetko je opäť
zvodné a krásne
zbytočné
jasné
Rozjímam o pokoji
Teším sa na spánok
Znovu umriem v pokoji
(v izbe mám slabý vánok)
Je to krásne
zelené
jasné
úžasné
Užasnutý si ľahám
za moment zavriem oči
svet sa prestane točiť
(budem spať)
Neskôr prázdnota
ovládne moju myseľ
Ja sa znova zobudím
(opustím krásne teplú posteľ)
Neznášam ráno
pritom krásne, áno
znovu zažne deň
nová nádej na úspech
Na úspech v hľadaní krásy
na úspech v láske
na uspech v púti za NIRVANOU
Nová šanca stretnuť múzu
túlajúcu sa krajinou
ukrytou v záhyboch
plášťa krásy
Zaspavam
Noc uzatvára deň
***

Oheň
Plamene
oblizuju tvojetelo pomaly
najprv
príjemné teplo ťa pohladí
neskôr
ťa ukrutná bolesť
žiť odradí
***

o básni
Úplne chápem
Úprimne vám vravím
Tiež som básne nemal rád
No dnes sa nimi bavím

Myslel som že sú odpad
Nepokladal ich za umenie
Dnes niektoré mám rád

Nadával som na básnikov
O čom hovorím vieš
Nuž dnes nadávam na nich tiež

Preto mi nevadí
Že sa ti nepáčia
Možno sa nepáčia ani mne
A možno ich priam zbožňujem
Nemusíš ich čítať
Za to ťa nik nezbije

Nechaj ich radšej tak
Nechaj ich niekomu
Kto ich pochopí
Ak nevieš ich pochopiť ty

Báseň má svoju vôľu
Každému sa čítať nenechá
Vie koho poteší

Možno práve ty
Nemal si ju brať do ruky
***

Optimistická
Nie toto nieje odkrytá obloha
Toto ne sú jasné hviezdy
Toto nie je prekrásny mesačný svit
Neprechádzaš sa po lúke plnej kvetov
Nie si v teple
Nie si ani šťastný
Nechceš sa smiať
Nie je ti fajn
A ja ťa nechcem vôbec deprimovať
Pripomínať ti aj hrob
Žiješ človek
tak so tým niečo rob
***

Ako
Nie je jednoduché byť
Nie je zložité nebyť
Chcem kráčať po nebi
a predsa chcem žiť
Dýchať vzduch
a snívať
Milovať život
a žiť milovaním
Byť milovaný
Spájať hviezdy
zlatým perom
diamantmi
lemovaným

Keď nebudem lietať
budem kráčať
Keď nebudem plávať
budem lietať
Keď nebudem kráčať
tak zaplávam
Tam kde chcem ísť
aj dokrívam
Ale pôjdem určite
Kam
Netuším
Určite za láskou
a porozumením
s niekym komu neverím
cez tých čo uveria
****

Dobrú noc
kvetinke želám
pekné sničky
dobrú noc posielam
cez hviezdičky
pusu cez nebo
a lásku
cez anjelov
****

Predsa
Tak ako nevieš
ako netušíš
predsa moje slová utíšiš
Moju lásku pocítiš
so mnou sa o slnko podelíš
loď lásky pokrstíš
vôňu kvetov ucítiš
Sebou ma odmeníš
****

Jednoducho
slovom
jednoducho
pohľadom
jednoducho
dotykom
predsa dávno
na okraji
****

Samotár bez lásky
Preniesli už mnoho zeme moje topánky
Boli už diery aj záplaty
Pocítili už silu päste moje sánky
Zapísal som bláznovstvami mnohé stránky
Často boli mokré moje oči
Nikdy však nechýbal smiech

Môjmu srdcu ale chýba láska
Neopätovala beštii lásku kráska
Nenatrafil som na tú pravú
Poplietla však moju hlavu

Znovu som sníval vysoko vo hviezdach
O splynutí duší
o dvoch
o nás
Z hviezd je však boľavý pád

Tvrdá je naša Zem
Po ktorej chôdzu milujem
Nechcem však už kráčať sám
Sám
s prázdnotou v srdci
s hviezdami v hlave
s trávou pod nohami
pod lunou
Stratený
Sám
Zviera bez krásky
****

WC
Jemné stlačenie
fyzikálne zákony páky
stúpanie vody
následné klesanie
strata ilúzie
motivácia bola spláchnutá
s ľudským odpadom
po rannej úľave
na záchode
s vodou odtiekol elán
voda utopila plány
umývaš si ruky
čistý vykračuješ
tvárou v tvár životu
****

S:L:O:N
Osamotený slon
Kráčajúci púšťou
Za ním tisíce stôp
Osamotený
V horúčave
Ďaleko

Od smädu ľahol
a jeho telo už nevstalo
Tucet vyhladnutých hien
sa dosýta nažralo
Ostalo aj krúžiacim supom
Trhali mäso

Múdry slon skonal sám
jeho kosti zasypal piesok
po ktorom prešlo
stádo ticho trúbiacich slonov
Mnoho stôp na hrobe samotára utajil vietor
****

Temnota&Noc
Omotaný pavučinou
Ležím
Lovím svoj dych
Zaliaty hustou smolou
Nad mojou hlavou
visí prilepená voskom
na mušom chlpe
dýka
Blázon ešte dýcha
Ja už umrelo
Telo sa duše zbavilo
Samé
Studené
Bláznivé

Život je len hra
nie však zábavná
hrajú ju všetci
Aj tý čo to nevedia
Ako ja
Bez návodu
Bez budúcnosti
Dušou mŕtvy
V tme
Obalený pavučinou
Smrť nie je
života príčinou
****

Koniec
Stojím pred tunelom
Stojím pred rozhodnutím
Stojím pred vlakom
Stojím pred zabudnutím

Čakám na smrť
Čakám na koniec
Čakám na bolesť
Čakám sťa lovec

Lovím pohľadom po nárazníku
Lovím v hlave krásne myšlienky
Lovím v živote premietanom
Lovím Čítam spomienky

Je neskoro život ľutovať
Je neskoro zutekať
Je neskoro na nápravu
Je neskoro Vlak začal popravu
****

Sklamanie
Sklamanie bolí.
Sklamem sa vždy?
Kto to dovolí?
Prečo ma vraždí?

Sklamanie ma zabíja.
Je to moja vina?
Prečo ma život tak omína?
Tak môžem za to ja?

Odpovedz mi život!!!
Prečo si zložitý!?
Prečo ľuďom už od mlada
hráš tak zbrklo na city!?

Odpovedz mi!!!
Motáš mi hlavu.
Kto vysvetlí mi
tvoju zábavu?

Nájdem niekoho,
kto mi pomôže?
Kto so mnou
životu ukáže?

Nájdem niekoho,
kto ma nesklame?
Či celý môj život
ovládne sklamanie?
****

Čakám
neviem načo
neviem na koho
neviem prečo

Sedím
Cigerata dohorieva
Jej nikotínová vôňa
horká
aj sladká
oslabuje moje zmysly

Čas plynie cezo mňa
ničí ma
je nekonečne dlhý

Premýšľam
o láske
o budúcnosti
o zmysle životnej púte
ktorý je skrytí
v nekonečnej omáčke absurdností

Hľadám
Neviem čo
Je to kruté a zakrivené ako luk indiánskeho kmeňa

Kde je zmysel
Sedím a unavujú ma jednoducho natreté steny
Blížia sa
Sú nebezpečné ako meteorit
Ako kameň ktorý preletel nekonečnú diaľavu

Je ťažké byť človekom
Život ma zabíja
prekvapuje
aj unavuje

Dopíjam posledne kvapky piva
a kráčam
neviem kde
neviem prečo
neviem za kým
****

Sám
Som sám ako ihla v senníku
Som sám strácam všetku nádej
Som sám zavretý v skleníku
Som sám neviem ako ďalej

Neverím v lepšiu budúcnosť
Vytekám ako voda zo špongie
Odlietam - mám toho dosť
Idem hľadať miesto kde sa zohrejem
****

Niečo krátke
Niečo krátke na um mi prišlo.
Ako keď slabý vánok stromy láme.
Bola to slovná nehoda?
Nezmysel.
Predstavenie sa nekoná!
Pred očami hmly sa mi stretajú,
priebehu života plynulý chod vracajú.
Husté hmly.
Nevidím, čo ďalej.
Asi pôjdem pešo
alebo
skúsim to letom?

Krídla ľuďom nerastú,
to je známe.
No keď niekto chce,
nohy si zláme.
Chcem lietať!

Letím - po vlnách tónov,
po nebezpečnej oblohe
plnej divých tvorov.
Letím - v tom zistím,
že to neviem.
To je môj koniec,
pádu sa nevyhnem!

Pristal som pod ostrým uhlom,
odniesol si to môj nos.
Letu po vlnách krásy
však stále ešte nemám dosť!

Ja sa vrátim!
Tóny pokorím!
Krídla mi narastú,
len čo sa zocelím!
****

Láska bez zmyslu
nechápem to
nechápem seba
nechápem život
prečo sa mi páči ona
prečo ma očarila
aj keď viem
že nebude moja
že sa o ňu nepokúsim
že by to nemalo cenu

milujem jej účes
nádherné vlasy
červené víno
vlniace sa vo vetre
uspávajúce moje srdce
omámujúce moje oči
chcem sa v nich plaviť rukou
ako vo vlnách
pokojných
krásnych
milujem jej pohľad
nádherné oči
nádhernej tváre
neskutočné
ako vo sne
upaľujúce ma
vzbudzujúce vo nme nádej
chcem veriť
že sa tak nedíva na iných
chcem aby som bol pre ten pohľad jediný
chcem sa jej dívať do tváre
hodiny
a potom dni
stále
zamotať jej prsty s mojimi
nerozdeliť dlane
do ktorých by som dal jej srdce svoje
ktoré mi aj tak nepatrí
je už dávno jej majetkom
dávno ho vlastní
bez toho aby sa bránilo
bez toho aby ma to zranilo
****

kvapka svetla
plaziaca sa temnotou
od nej
z diaľky
stekajúca prázdnotou
kvapla mi do oka
zmiešala sa so slzami
a pomaly mi stiekla na srdce
zohrialo so
až variť sa začalo
variť láskou

iba kvapka
z nekonečného svetla jej krásy
omámila moje telo
ako ópium
droga
meniaca farby pred mojimi očami
otáčajúca svet opačne
droga
z ktorej závislosti sa nezbavím
ktorú celú chcem pre seba
nie iba kvapku
zlatého svetla
svetla krásy
****

Vyznanie
milujem ťa
...
milujem tvoje vlasy
tie vlny oceánu krásy
zbožňujem tvoju tvár
čo by som za to dal
keby som sa stále pozeral
stále ti hľadel na pery
oči
vlasy
to najkrajšie z krásy
...
buď hviezdou mojej oblohy
len ty jediná
srdce dávam do zálohy
buď moje prvé ja
...
chcem byť zrnko piesku
na tvojej pláži
ponúkam ti lásku
tvoju si chcem strážiť
...
milujem ťa
prepáč mi tu drzosť veľku
že milujem hviezdu
ja
malé zrnko piesku
****

prečo nechceš byť so mnou
aspoň chvíľu
trápim sa
keď nemám dobrú vílu
ty si víla priamo z neba
som zamilovaný do teba
****

Pre teba
Si pokušenie z pekelnej diaľky
čakám kedy prídeš ku mne
Kedy budeš so mnou
Kedy prejdeme sa rannou hmlou
Kedy naše ohne vzplanú v jednom jazyku
Kedy sa zmiešame
Kedy skončí sa čakanie
Kedy sa preletíme po nebi
Kedy sa podelíme o čašu nehy
Bude to krásne Ver mi
****

Neznámej I
Ako rozbúrený oceán
ktorý stráca silu
Ja stojím na móle
pozerám
Čítam otvorenú knihu
V nej stojí pravda
číra ako voda z rosy
Do ucha šepká mi kdosi
Hovorí mi
Tadiaľ choď
tou cestou sa vydaj
Zo svojich citov postav loď
svoju pieseň jej hraj.
Tak som sa plavil
po nebezpečnom mori
Za tebou neznáma
zo srdca hovorím
Pre teba odolám vyhladnutým žralokom
Za tebou sa plavím ako jeden z otrokov
Som otrok lásky
na čele mi robí vrásky
ten cit
teplý ako slnko
vychádzajúce spoza mora
Ja dúfam
že dokončím plavbu
a budeš navždy moja
****

Krásna
Na ktorej rady spočinú moje oči
Osvetlená slnkom dokonalosti
krásna ako zore
Zore tisícok nebies
ako vlny oceánu krásy
ako ruža

Upaľuješ ma pohľadom
horím pocitom viny
že chcem byť jediný
ktorý sa môže zahľadieť
na krásu
na teba

Krásna
ako cenná súčasť neba
Ako posol na Zemi
ktorý prišiel ju skrášliť
Osvetliť ju svojou nádherou
a zamotať mi hlavu

Chcem ti vyložiť cestu kvetmi
No kvet hodný toho neexistuje
Všetky by zvädli závisťou
chtiac dosiahnuť časť tvojej krásy

Namiesto kvetov vybral som si slová
tie sa však ťažko hľadajú
lebo žiadne nevystihuje
tvoju dokonalosť

Nestačí ani tisíc slov
na krátky opis
čo by len malinkej časti
tvojej dokonale krásnej zmyselnosti.

Prekrásna a vzdialená
Neznáma a predsa si ma očarila
Ako hviezda ktorá je ďaleko
a predsa vidno jej prekrásnu žiaru
****

Neznámej II
Som očarený svitom hviezdy
plávajúcej oblohou
Chcem dať jej veľa nehy
no stretol som ju náhodou

Som očarený jej krásou a svitom
Budem o ňu bojovať láskou a citom

Tak ako zo slnka rastie zeleň
ja rastiem pri pohľade do jej očí
Čo k nej cítim však opísať neviem
Stále o nej snívam
pri plavbe po vlnách noci

Pohľad do tváre tej hviezdy je môj raj
Rozoznievajú mi v duši krásne tóny
Nemusí kvitnúť čerešňa nemusí byť máj
Postrelený som bol šípom Amorovým

Som očarený! Horí mi oheň v duši
Keď na ňu myslím srdce mi búši

Ty si tá hviezda
pre ktorú píšem básne
Kto som?
Nemám priznať sa odvahu
Vďaka tebe je však moje smutné nebo jasné
Ty osvetľuješ moju temnú oblohu
****

Kráľovná
Vidím ju kráčať čiernou tmou,
bielu na strieborných oblakoch.
V žiare jej krásy bledne aj tma,
spanilo plynie, biela kráľovná.

Posielam jej pozdrav z veľkej diaľky,
oheň vo mne tlie bez prestávky.
Chcem dosiahnuť na jej krásu,
stráviť s ňou zvyšok času.

Ona však kráča stále ďalej.
Ja kričím, nechcem stratiť nádej.
"Stoj moja biela kráľovná,
počkaj, prosím, počkaj ma!"

Otočila zrak mojím smerom,
alebo to bola moja predstava?
Má moja snaha vôbec cenu?
Pri pohľade na ňu rozum mi zastáva.

Kráča ďalej biela kráľovná,
bez záujmu, kráľovná noci.
Ja prebúdzam sa s horkom na perách
v najtmavšom kúte svojej samoty.

Hľadám cestu po tme, naslepo,
v tomto stave nedôjdem ďaleko.
Môj oheň v duši však stále tlie.
Dokážem uniknúť temnote!?
****